Svet a množstvo tunajších vodičov sníva o autonómnych vozidlách, ktoré by „šoférovali samé“, teda by boli vybavené tzv. plnohodnotným autonómnym riadením.

Povzbudzujú ich k tomu smelé vyhlásenia protagonistov robotiky i výrobcov automobilov, ktoré dnes ponúkajú nie len pohotové asistenčné systémy ale už aj určitú úroveň autonómneho riadenia.

Aké sú technické prognózy?
Stupnica Spoločnosti automobilových inžinierov SAE (Society of Automotive Engineers) presne definuje schopnosti autonómnych systémov od úrovne SAE 1, keď len asistujú, až po SAE 5, keď budú autá pracovať ako roboty – bez volantu či pedálov. A kedy sa tak stane? Optimisti hovoria o roku 2025, realisti skôr o roku 2030. V oboch prípadoch to ale nie je až tak ďaleko…

A čo naša právna prax a dopravná polícia?
Uvedenie autonómnych vozidiel do cestnej premávky so sebou prinesie mnohé zaujímavé technicko-právne otázky. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s otázkou dodržiavania či porušovanie bezpečnosti a platných pravidiel cestnej premávky i prípadnú zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla vysporiadajú dopravní policajti, správcovia ciest, cestnej infraštruktúry či poisťovne.
V našej právnej praxi sa dnes totiž takmer všetky práva a povinnosti účastníkov cestnej premávky a otázky súvisiace so zodpovednosťou vyplývajúcou z prevádzky motorového vozidla (napr. náhrada škody, PZP) odvodzujú a vzťahujú na vodiča dopravného prostriedku.
Súčasné legislatívne prostredie, či už sa jedná o pravidlá cestnej premávky (Zákon č. 8/2009 Z.z.), zákon o Povinnom zmluvnom poistení – PZP (361/2001 Z.z.) alebo mnohé iné súvisiace právne normy by museli byť upravené tak, aby bol vyjasnený hlavne vzťah zodpovednosti vodiča vedúceho vozidlo s autonómnym riadením.

V najbližších rokoch to bude úloha pre výrobcov, predajcov, políciu, poisťovateľov ale i pre každého, komu záleží na nielen udržaní ale i zvyšovaní bezpečnosti účastníkov cestnej premávky.