Škôd spôsobených v zamestnaní sa spomedzi všetkých povolaní najviac obávajú vodiči motorových vozidiel do 3,5 tony.

Viac ako 70 % zamestnaných bez ohľadu na druh profesie sa obáva škody spôsobenej vedením motorového vozidla alebo prácou na pracovnom stroji. Ako informovala TASR, pred rizikom škôd spôsobených vedením služobného auta, poškodenia majetku zamestnávateľa či spôsobenia inej škody počas vykonávania práce sa najčastejšie chránia tí, ktorí v práci využívajú motorové vozidlo. Vodiči sa chránia nielen pred rizikom náhrady škody spôsobenej poškodením alebo zničením majetku počas vykonávania povolania, ale aj pred náhradami škody spôsobenej poškodením zdravia alebo smrťou.

Druhou najviac zastúpenou skupinou sú skladníci, ktorí majú povolenie na vysokozdvižný vozík a hneď za nimi nasledujú skladníci bez tohto povolenia. Analýzy odrážajú skutočnosť, že práca v logistike patrí medzi tie s najvyšším rizikom spôsobenia škody. Prvú päticu zamestnaní klientov dopĺňajú záchranári a administratívni pracovníci.

Zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať náhradu škody maximálne do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v hrubom, a to aj v prípade zamestnancov štátnej služby. Od príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície je zamestnávateľ oprávnený požadovať náhradu škody do výšky trojnásobku hrubého mesačného zárobku štátneho zamestnanca.

Ak máte problém so spôsobenou škodu alebo naopak s vymáhaním náhrady škody (pracovný úraz, dopravná nehoda), obráťte sa na odborníkov.