Aká odlišná môže byť rétorika poisťovne pri marketingových aktivitách (keď chce klienta získať) a aká môže byť pri odškodnení (keď má poisťovňa platiť).

Upozorňujeme, že nasledujúce riadky môžu byť náročné pre čitateľov, ktorí zažili stratu blízkej osoby pri tragickej udalosti alebo sami pociťujú vážne následky po úraze (napr. po dopravnej nehode).

Závažná dopravná nehoda o ktorej píšeme sa stala v lete v roku 2021 v okrese Zvolen. Zahynul pri nej mladý človek a ďalší spolujazdci sa zranili s doživotnými následkami. Čerstvý osemnásťročný vinník nehody v rýchlosti 133 km/ hod. v prudkých zákrutách nezvládol riadenie Škody Felícia a v dôsledku svojej riskantnej jazdy prešiel s vozidlom do protismeru, kde narazil do tam stojaceho vozidla Honda. To sa po prudkom náraze do oblasti palivovej nádrže ihneď vznietilo. Žiaľ, v aute zostal na zadných sedadlách zakliesnený mladý spolujazdec, ktorý na následky zranení, horenia a intoxikácie splodinami na mieste zahynul. Ostatní dvaja pasažieri utrpeli početné zranenia a popáleninovú traumu s popáleninou v rozsahu až 45% povrchu tela. Nehodu prežili. Zosnulý žil do tragickej udalosti so svojou rodinou v rodinnom dome neďaleko miesta nehody, od otca sa priúčal remeslu, život mal pred sebou. Vinník nehody pôvodne dostal úhrný trest odňatia slobody na 1 rok nepodmienečne a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 6 rokov. Voči trestu sa odvolal, nakoľko „trest považoval za neprimerane prísny“. Trestný súd mu vyhovel a udelil trest domáceho väzenia v trvaní 24 mesiacov. Pozostalá rodina si uplatnila nemajetkovú ujmu vo výške 96 000 eur v poisťovni škodcu.

Tragický prípad poukázal, z hľadiska náhrady škody, na dve veci.

Po prvé, niektoré slovenské poisťovne sú vo svojej snahe nevyplatiť poistné plnenie schopné držať sa cynických praktík voči poškodeným, dokonca ich absurdne obviniť z „bezdôvodného obohatenia“. Po druhé, naša asistencia v boji za nároky poškodených v rámci likvidácie poistných udalostí má zmysel, nakoľko mnohí poškodení by bez profesionálneho zástupcu podľahli tlaku zamietnuť im odškodnenie a boj s poisťovňou by len ťažko zvládli.

Dovolíme si zacitovať niektoré vyjadrenia poisťovne a ich zástupcu. Nech si verejnosť urobí názor na to, aká odlišná môže byť rétorika poisťovne pri marketingových aktivitách (keď chce klienta získať) a aká môže byť pri odškodnení (keď má platiť). Poisťovňa od začiatku celý uplatnený nárok na odškodnenie najbližších rodinných príbuzných za stratu blízkej osoby paradoxne zamietla. Dôvodila tým, že sú to jednoduchí ľudia tvoriaci početnejšiu rodinu a že nedokážu „dostatočne“ opísať následky tejto tragickej udalosti v ich živote. Zo stanoviska poisťovne uvádzame: „Žalobcami produkované tvrdenia všeobecnej povahy, či už do charakteristiky intenzity vzájomných vzťahov alebo do tvrdenej následnej ujmy, neboli podľa nášho názoru spôsobilé založiť podmienku priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy“. Ďalej tvrdili: „Prípadná priznaná náhrada na nemajetkovú ujmu … nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a nemôže byť likvidačná pre pôvodcu zásahu“ (pozn. zákonný limit poistného krytia z PZP je stanovený na 6,45 mil. eur pre každú poistnú udalosť; pozostalí žiadali 96 000 eur). Na inom mieste uviedli: „Uvedená formulácia žaloby v kontexte s paušalizáciou súm vytvára zásadné podozrenie na finančnú motiváciu podania žaloby voči ekonomicky stabilnému subjektu“. Uvedeným tvrdením poisťovňa obvinila smútiacu rodinu zo snahy finančne sa obohatiť a to len preto, lebo si uplatnili svoje zákonné nároky.

S podobnými praktikami sa, žiaľ, na Slovensku stretávame nezriedka.

Poisťovne a ich právny zástupcovia doslova tlačia poškodených do nezmyselných, zdĺhavých a traumatizujúcich súdnych konaní, kde sa snažia za každú cenu spochybniť osobné či rodinné väzby smútiacej rodiny či blízkych osôb. Situácia sa nemení aj napriek minuloročnej novele zákona o PZP, ktorá jasne zakotvila v zákone nárok na náhradu tzv. nemajetkovej ujmy pre poškodených (pozri Zákon č. 177/2024 Z.z.) z povinného zmluvného poistenia.

Na záver poukazujeme na argumentáciu, s ktorou sa v danej veci stotožnil odvolací orgán: právny základ nároku na odškodnenie pozostalých príbuzných obetí dopravných nehôd je daný, keď táto ujma je spôsobená neoprávnenými zásahmi do osobnej sféry poškodených, t. j. pozostalých po obetiach v dôsledku dopravných nehôd a odrážajú tiež vnútorné prežívanie následkov dopravnej nehody v podobe straty príbuzného, pocitov smútku, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú kvalitu ďalšieho života a dôvodne ju dotknutá osoba pociťuje ako ujmu utrpenú v dôsledku straty blízkeho príbuzného pri dopravnej nehode. Na inom mieste Najvyšší súd SR uvádza: „Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy – v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu – existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípade spoločenskom postavení a pod) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Z toho vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach“.

V danom prípade napokon poisťovňa musela uhradiť uplatnený nárok pozostalej rodine v plnej výške 96 000 eur. Čo myslíte, ako by prípad dopadol bez profesionálnej pomoci?

Nebojte sa a kontaktujte nás, ak máte problém s poisťovňou alebo odškodnením po nehode, úraze či poistnej udalosti.